Klasifikácia stavieb podľa ročnej spotreby energie na vykurovanie
Navrhovať domy v duchu aktuálnych požiadaviek na energetickú náročnosť je najmä úloha pre projektantov. Tí, ktorí sa o nízkoenergetickú či pasívnu výstavbu zaujímali už dávnejšie, ju však hravo zvládnu. Logickým dôsledkom sprísňovania požiadaviek je napríklad zväčšovanie hrúbky obvodových konštrukcií či zateplenia. Kým pred rokom 2013 stačil podľa normy na zateplenie steny s tepelným odporom R = 0,52 m².K/W penový polystyrén s hrúbkou 5 cm (súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,033 W/(m.K)), po 1. 1. 2013 to bolo 9 cm. Od 1. 1. 2016 je už potrebných 13 cm materiálu s rovnakými vlastnosťami a po roku 2020 bude musieť mať rovnaké zateplenie hrúbku 20 cm. Cieľom však nie je zväčšovanie hrúbky obvodových stien, ale zlepšenie ich parametrov, čo motivuje výrobcov vyvíjať materiály s lepšími teplotechnickými charakteristikami. Pri materiáloch na zateplenie je to najmä nižší súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda (λ), ktorý v zásadnej miere určuje ich tepelnoizolačné vlastnosti.
Klasifikácia rodinných domov
z hľadiska ročnej spotreby energie na vykurovanie podľa STN 730540-2:
• nízkoenergetické (rodinný a bytový dom s ročnou potrebou energie na vykurovanie podlahovej plochy max.81,4 kWh/m² a rok) museli byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2013,
• ultranízkoenergetické (spotreba energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok) musia byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2016,
• takmer nulovú spotrebu energie (na vykurovanie max. 20,4 kWh/m² a rok) budú musieť dosiahnuť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2021.
V Európe a vo svete sa ako oveľa efektívnejšie a pre bývanie vhodnejšie a zdravšie presadzujú domy, ktoré si všetku energiu pre svoju prevádzku (nie iba pre vykurovanie) vyrábajú samé z obnoviteľných zdrojov, tzn. zo solárnych termických a fotovoltaických panelov, prečerpávaním zo zeme a vzduchu, z dreva a biomasy (jej spaľovaním úradne nedochádza k otepľovaniu atmosféry). Často tieto domy viac energie vyrobia, ako spotrebujú, prebytky elektriny dodávajú do verejnej siete. Pritom tieto domy môžu byť prirodzene vetrané, preslnené, je možné kedykoľvek otvoriť okná atď. Domy tohto typu sú známe ako Aktívne domy.
Energeticky pasívny solárny dom Energeticky vysoko úsporný dom s mernou potrebou tepla na vykurovanie za rok nižšou ako 15 kWh/m2 podlahovej plochy. Túto hodnotu možno dosiahnúť dôsledným využitím alternatívnych zdrojov energie: pasívnych solárnych ziskov a spätným získavaním tepla pri nútenom vetraní.
Nulový dom Dom s nulovou bilančnou spotrebou platenej energie, v ktorom sa prakticky využívajú len obnoviteľné zdroje energie.
Energeticky nezávisly dom Dom, ktorý na svoju prevádzku nepotrebuje žiadný externý konvenčný zdroj energie. Samotnú ultra-nízku spotrebu vykrýva z alternatívnych zdrojob najmä energie slnka.
Inteligentný dom Ultra-nízkoenergeticky dom, v ktorom popri konštrukčných opatreniach ďalšie úspory dosahuje počítačom riadená technika s reguláciou.