Požiarná odolnosť

Drevodomy | Stavebné práce

Drevodomy | Stavebné práce

skcsen
  • PROGIPS PREŠOV
    Okrem služieb uvedených na stránke, sme ochotný vyjsť v ústrety zákazníkovi a navrhnúť alebo pohľadať alternatívne riešenie...

Drevostavby sprevádza mýtus o zvýšenom riziku požiaru. Ako sú na tom drevostavby s horľavosťou a odolnosťou voči požiarom v porovnaní s ostatnými stavbami?
Výsledky moderných výskumov, moderné možnosti stavebného premyslu, zmeny v spôsobe navrhovania ako aj možnosti zabezpečenia budov proti účinkom požiaru modernými technológiami technickými zariadeniami umožňujú dnes navrhovať aj viacpodlažné budovy na báze dreva.

Z hľadiska požiarnej bezpečnosti je najdôležitejšou veličinou požiarná odolnosť (čas, za ktorý konštrukcia dokáže odolávať účinku požiaru – je to aj čas, ktorý má k dispozícii zásahová jednotka, aby prišla na miesto požiaru a zlikvidovala ho) daná kritériami: nosnosť a stabilita, celistvosť, tepelná izolácia, izolácia riadená radiáciou atď.
Požiarnú odolnosť konštrukcií je možné podstatne zvýšiť obkladmi, izolačnými výplňami, nátermi, impregnáciou retardérmi horenia. Tu sa používajú materiály, ktoré pri skúškach získali hodnotenie triedy A1 teda NEHORĽAVÉ –klasifikované podľa europskej normy EN 13501–1.
          Málo známy je fakt, že mechanizmus horenia samotného masívneho dreva vytvára vrstvu zuhoľnateného dreva, ktorá bráni prístupu kyslíka a ďalšiemu pokračovaniu prenosu horenia. Dôsledkom toho sa teplota vo vnútorných častiach konštrukčných prvkov drevených stavieb takmer nemení. Vo zvýškovom priereze konštrukčných prvkov teda nedochádza k markantnej zmene fyzikálnych a mechanickách vlastností dreva. Teda môžeme potvrdiť, že správne navrhnuté a vykonané drevené konštrukcie odolávajú požiaru dokonca lepšie než napríklad konštrukcie oceľové. Proces horenia sa buď výrazne spomalí, alebo úplne ustane.
          V praxi často dochádza k situácii, že masívne drevené prvky zostali pri včastnom protipožiarnom zásahu takmer nepoškodené, naopak, oceľové nosné prvky sa zdeformovali vplyvom vysokej teploty a plastové prvky(okná, obklady) boli zničené hneď pri začiatku požiaru.

Ďalšou významnou vlastnosťou je reakcia na oheň – horľavosť stavebných materiálov. Drevo a výrobky z dreva sú, ako je známe horľavé materiály. Ich reakciu na oheň možno ovplyvniť trvalou optimalizáciou, povrchovou úpravou, nátermi alebo obkladmi ako to už bolo vyššie spomenuté.

Stavebné materiály sa z hľadiska horľavosti zatrieďujú do týchto stupňov horľavosti:
A - nehorľavé stavebné materiály
B - neľahko horľavé stavebné materiály
C1 - ťažko horľavé stavebné materiály
C2 - stredne horľavé stavebné materiály
C3 - ľahko horľavé stavebné materiáy

Konštrukčné prvky sa podľa horľavosti stavebných materiálov a ich vplyvu na intenzitu požiaru, stabilitu a nosnosť konštrukcie členia na:

Konštrukčné prvky druhu D1  - (je to konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a obsahuje
-iba nehorľavé látky
-aj nehorľavé látky, od ktorých nezávisí stabilita a nosnosť konštrukcie:horľavé látky sú celkom uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými látkami tak, že v čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvolní sa z nich teplo)

Konštrukčné prvky druhu D2 - ( je konštrukcia, ktorá v čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a môže obsahovať horľavé látky, od ktorých závisia nosnosť a stabilita konštrukcie. Ak obsahuje horľavé látky, musia byť úplne uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými látkami alebo neľahko horľavými látkami tak, že v čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvolné sa z nich teplo)

Konštrukčné prvky druhu D3 -  (je konštrukcia, ktorá v čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú možno posudzovať ako konštrukčné prvky druhu D1 alebo D2, konštrukčný prvok druhu D3 môže byť zhotovená aj z horľavých látok)

Z hľadiska komplexného pohľadu je možné aj budovy s nosnou drevenou konštrukciou navrhnúť a realizovať bezpečne pri použití celého súhrnu opatrení konštrukčných, návrhom bezpečných a samostatne vetraných únikových ciest, rozdelením dudovy na požiarné úseky s oddelením miest s vyšším požiarným rizikom, viac alebo menej sofistikovanými systémami včasného varovania a likvidácie požiaru (požiarná signalizácia, automatický systém hlásenia, regulačné vzduchové klapky a pod.)

Rozvoju drevostavieb u nás podľa predošlej legislatívy bránilo hlavne zaradenie všetkých stavieb na báze dreva medzi horľavé konštrukčné celky. Na základe toho sa mohli stavať tieto stavby maximálne dvojpodlažné. Podmienky sa však po 40 rokoch zmenili, revízia normy STN 92 0201-2 zaviedla možnosť stavať až 5-podlažné drevostavby. Zaradila totiž medzi zmiešané konštrukčné celky aj drevostavby,  ktoré spĺňajú niekoľko bezpečnostných podmienok. Potenciál drevostavieb, ktorý využívajú v mnohých krajinách sveta už dlhé roky, je dostupný aj u nás.

Z hľadiska komplexného pohľadu je možné aj budovy s nosnou drevenou konštrukciou navrhnúť a realizovať bezpečne pri použití celého súhrnu opatrení konštrukčných, návrhom bezpečných a samostatne vetraných únikových ciest, rozdelením dudovy na požiarné úseky s oddelením miest s vyšším požiarným rizikom, viac alebo menej sofistikovanými systémami včasného varovania a likvidácie požiaru (požiarná signalizácia, automatický systém hlásenia, regulačné vzduchové klapky a pod.)  Splnenie požiadaviek na požiarnú bezpečnosť stavieb sa preukazuje projektovým riešením, ktoré musí zohľadňovať požiarné predpisy. Ak sú predpisy splnené a budova je bezpečná, nezáleží na konštrukcii z akej je postavená. Moderné drevostavby sa tak ako každá budova tiež nemôžu úplne vyhnúť riziku požiaru. Štatistiky výskytu požiaru hovoria o tom, že príčinu požiaru netreba hľadať v materiáloch, výrobkoch, zariadeniach či stavbách ale skôr v ľuďoch.

 

 

KONTAKTY

kontakty


 

Chcete sa niečo opýtať?

Polia označené (*) sú povinné.
captcha
Reload

created by: Marek Sarvas