Odpadové sklo sa väčšinou roztaví a spracuje na nové fľaše. Existuje ale aj sklenený odpad, ktorý sa už na nové fľaše použiť nedá a je potrebné sa ho zbaviť. Pre tento sklený odpad sa našlo miesto kde ho bolo možné využiť. Je rozomletý na jemný prach a zmiešaný s nadúvadlom. V rozpálenej peci sa prach naduje podobne ako cesto. Výsledkom je takzvané penové sklo, ktoré je následne prudkým ochladením polámané na štrk. Malými pórmi v penovom skle izoluje táto látka ako polystyrén. Penové sklo – stavebný materiál s mnohými prednosťami a zaručeným anti-aging faktorom (nestarnúci). Predstavte si prosím, že by existoval materiál, ktorý je vysoko zaťažiteľný, tepelnoizolačný, drenážny, nehorľavý a po sto rokoch vyzerá rovnako ako pri uložení.
Dvojito napenené recyklované odpadové sklo vo forme štrku, pre optimálnu nosnú hydro/tepelnú izoláciu, pod základové platne pre bytovú, cestnú a priemyselnú výstavbu.
zaručuje dlhodobú, dobrú tepelnú izoláciu, vysoký prenos zaťaženia, lom kapilár a ochranu proti mrazu.
Zaručuje optimálne zaťaženie prenášajúcu hydroizoláciu.
Činnosť "impregnácia dreva" je definovaná ako činnosť, pri ktorej sa na drevo nanáša konzervačné činidlo za účelom ochrany dreva pred biologickým poškodením.
Impregnant, teda látka slúžiaca na impregnáciu dreva, môže byť definovaný ako aktívna zložka, alebo prípravok obsahujúci aktívnu zložku vo forme, v ktorej je uvádzaný na trh a ktorý je na základe vlastností aktívnej zložky (zložiek) schopný zabrániť ničeniu dreva a/alebo ochrániť drevo a výrobky na báze dreva pred organizmami, ktoré ho znehodnocujú (huby, hmyz).
Impregnované drevo sa používa predovšetkým na vonkajšie použitie tam, kde je drevo vystavené poveternostným vplyvom a napadnutiu škodcami ─ oplotenia a ploty, vybavenie detských ihrísk, garáže, podlahové krytiny, konštrukčné drevo, stolárstvo, telegrafné stĺpy, rozvodné a prenosové stožiare, železničné podvaly a pod.
Táto činnosť nezahŕňa povrchovú úpravu dreva farbami, lakmi alebo laminovanie, ktoré majú predovšetkým dekoračnú (nie ochrannú) funkciu
Veľmi často diskutovaná téma.
Ktorý je lepší?
Už ste možno počuli bežný výrok „tehla je tehla“. To je rovnaká pravda ako „drevo je drevo“ a „Ytong je Ytong“…
Ak by existovala jednoznačná odpoveď, tak jednoducho jedna z možností zanikne. Zhrniem preto základné prezentované rozdiely, ktorými argumentujú zástancovia jedných a druhých a vzájomne sa „doťahujú“.
Aplikácia paropriepustných dosiek má veľký zmysel predovšetkým pri drevostavbách, pretožeAplikácia paropriepustných dosiek má veľký zmysel predovšetkým pri drevostavbách, pretožeumožňuje vlhkosti difundovať z izolácie do exteriéru. Tým sa drevená konštrukciaudržuje zdravá a bez poškodenia. Vo všeobecnosti sú všetky difúzne otvorené dosky nabáze dreva, líšia sa však rôznou hustotou a pevnosťou. Klasické drevovláknité dosky súspájané prírodným lignínom, ktorý sa uvoľňuje tepelným spracovaním, alebo disperznýmlepidlom. Iné drevovláknité dosky sú spájané cementom alebo magnezitom. Omietky sadajú priamo aplikovať takmer na všetky dosky, hoci drevovláknité dosky vyžadujú natento účel špeciálne stavebné lepidlá. Dosky s menšou hustotou majú aj pomerne dobrétepelnoizolačné vlastnosti, čím môžu naraz spĺňať dve funkcie. Dosky určené na aplikáciuv oblasti fasády alebo v podstrešnej rovine sú napustené parafínom a odolávajú dažďua slnku aj niekoľko týždňov.OSB dosky majú vysoký difúzny odpor a preto sa zaraďujú medzi parobrzdy, aj keď súčiastočne paropriepustné. Pri klasických montovaných stavbách opláštených OSB doskami z vonkajšej strany môže dôjsť k zhromaždeniu vlhkosti v rámci konštrukcie a tým k rozsiahlym škodám na drevenej konštrukcii. Naopak,z vonkajšej strany môže dôjsť k zhromaždeniu vlhkosti v rámci konštrukcie a tým k rozsiahlym škodám na drevenej konštrukcii. Naopak,OSB dosky ako parobrzda vo vzduchotesnej rovine (s prelepenými spojmi) je jednoduché a funkčné riešenie a môže nahradiťklasickú parozábranu alebo parobrzdu vo forme fólie.
Výborné tepelnoizolačné vlastnosti
Odvetraná fasáda môže byť vyhotovená podľa rôznych energetických požiadaviek prostredníctvom individuálne zvolenej tepelnej izolácie. Hrúbka izolácie môže byť navrhnutá podľa priania zákazníka s cieľom dosiahnutia U-hodnôt stanovených pre nízkoenergetické domy, ktoré zaručujú požadovanú úsporu energie. Izolácia odvetranej fasády a odvetraná vzduchová medzera zabraňujú počas letných horúčav prehrievaniu vnútorných priestorov budovy. Naopak, výborné tepelnoizolačné vlastnosti odvetranej fasády prispievajú v zimných mesiacoch k znižovaniu nákladov a emisií oxidu uhličitého vznikajúcich pri vykurovaní objektu.
Drevo ako stavebný materiál má rad vynikajúcich vlastností:
vzhľadom k hmotnosti má vysokú pevnosť, možno ho ľahko obrábať a spájať, je jedným z najdostupnejších materiálov, nezaťažuje životné prostredie a má vynikajúce estetické vlastnosti.
Nevhodné použitie dreva však tiež môže v konštrukciách pôsobiť problémy:
vykazuje značnú premenlivosť fyzikálnych vlastností, vysoko závislých na obsahu vlhkosti a trvania zaťaženia. Drevo je vysoko anizotropné materiál a jeho pevnostné a tuhostne vlastnosti kolmo k vláknam sú oveľa nižšie ako v smere vlákien. Zmršťovanie a napúčanie kolmo k vláknam môže pri zmene vlhkosti vyvolať vznik trhlín. Vlastnosti dreva sa môžu z horšovať v dôsledku činnosti hmyzu a drevokazných húb, drevené konštrukcie môžu byť úplne zničené požiarom.
Uvedené problémy vyvolávajú u niektorých inžinierov a časti verejnosti nedôveru k dreveným konštrukciám. Čas ulázal, že s dobrými znalosťami je možné z dreva stavať funkčné, ekonomické a trvanlivé stavby. Storočné skúsenosti s užitím dreva v staviteľstve spojené s rozsiahlym výskumom
v posledných desaťročiach poskytujú bezpečné metódy návrhu konštrukcií a ich detailov.
Lepené laminované drevo alebo lepené lamelové drevo je jedným z najstarších produktov
používaných v inžinierskych drevených konštrukciách a je ešte stále konkurencieschopným
materiálom na stavbu moderných konštrukcií. Lepené lamelové drevo (ďalej iba LLD) je
vyrobené z drevených dosák, ktoré sú zlepené tak, že vytvárajú priečny rez požadovaného
tvaru.
Odpad, znečistené ovzdušie, podzemné vody a pôda sú javy, ktoré nám nemôžu byť ľahostajné. Životné prostredie je v stave, ktorý sa nedá ignorovať a postupne sa musíme snažiť o ekologickejší prístup vo všetkých oblastiach našich životov. Nestačí sa len vyhýbať jednorázovým plastovým obalom, ale rozhodnúť sa aj bývať ekologicky. Čo sú vlastne ekologické domy, aké materiály treba použiť, aby stavba bola ekologická a či sú naozaj trvácne a prospešné pre zdravie človeka vám vysvetlíme v nasledujúcom článku
Čítať ďalej: Budúcnosťou sú ekologické stavby. Najlepšou voľbou je drevodom
Vo vedomí laickej verejnosti (ale aj medzi niektorými odborníkmi) domy na báze dreva stále predstavujú provizórnu konštrukciu s nízkou životnosťou, slabou izoláciou proti stratám tepla, proti požiaru a proti hluku. Sú prirovnávané k provizórnym budovám rannej éry drevostavieb, k maringotkám či kontajnerom.
V medzinárodne uznávaných certifikačných nástrojoch - hlavne softvérových programoch je veľmi zaujímavé práve hodnotenie drevených konštrukcií a budov na báze dreva, ktoré pri započítaní zápornej bilancie CO2 naviazaného počas rastu stromu, pri pomerne malých energetických vstupoch pri výrobe a nízkej spotrebe energie počas prevádzky budovy zákonite vychádza v ich prospech.
Čítať ďalej: Drevostavby a obnoviteľný zdroj stavebného materiálu
Ak vnímame drevo ako stavebný materiál v priamom vzťahu s prostredím a užívateľom, upúta nás niekoľko priaznivých vlastností.
Drevo je teplé na dotyk - je to spôsobené tepelnoizolačnými vlastnosťami a nízkou tepelnou príjimavosťou.
Drevo má schopnosť prijímať nadmernú vlhkosť z prostredia a naopak - uvoľňovať ju do suchého prostredia
Drevo má schopnosť pohlcovať škodlivé látky, má príjemnú arómu a niektoré živice, ktoré uvolňuje, majú dokonca priaznivé účinky na organizmus.
Masívne drevo pomáha udržať priajeľskú klímu aj v letnom odbobí a naopak, umožňuje rýchle zvýšenie povrchových teplôt stien pri zakurovaní. Prirodzená textúra a sfarbenie dreva má priaznivé psychologcké účinky.
Vysoká životnosť drevených konštrukcií závisí predovšetkým od človeka, od kvality jeho myslenia a rúk. Ide hlavne o správne stavebné riešenie, výber dreva a pomocných materiálov, konštrukčnú a podľa situácie aj chemickú ochranu ako aj pravidelnú starostlivosť. Reálne početné príklady dochovaných stavieb so životnosťou niekoľko storočí, ktoré doposiaľ slúžia svojmu účelu, ukazujú možnosť predĺžiť fyzickú a ekonomickú životnosť stavby ďaleko nad rámec ich morálnej životnosti.(napr. drevené kostolíky na východe Slovenska, drevodomy stavané od 70r. minulého storočia tzv okalové domy).
Veličiny na posudzovanie akustických vlastností deliacích konštrukcií.
Čítať ďalej: Akustické vlastnosti drevených konštrukcií drevostavieb
Doteraz je u nás v odbornej verejnosti prijatá následovná klasifikácia energeticky úsporných domov.
Snahou projektantov je pozitívne ovlpyvniť celkovú energetickú bilanciu a v určitých prípadoch dosiahnúť tzv. kvázi nulovú energetickú bilanciu, resp. dosiahnúť úroveň energeticky pasívneho domu. Nízka spotreba energie na vykurovanie sa pohybuje v intervale 5 až 50 kWh/m2 a.
Čítať ďalej: Drevostavby v procese znižovania energetickej náročnosti
Najčastejšie opakovanými mýtmi o drevostavbách sú tvrdenia o provizórnosti konštrukcie, nízkej životnosti, zlej odolnosti proti požiaru, či vplyvom počasia. V súvislosti s drevostavbami sa často skloňujú hlodavce, hmyz, zlá akustika alebo nedostačujúca tepelná stabilita. V skutočnosti však ide o mýty, na ktoré existujú jasné a zrozumiteľné odpovede.
Klasické parozábrany, v závislosti na ich tech.parametroch, majú stabilný difúzny odpor bez ohľadu na klimatické podmienky. Na rozdiel od VARIO klima membrán, ktoré sa prispôsobujú prevládajúcej vlhkosti a teplote, konvenčné membrány fungujú len ako parozábrany. Vlhkosť, ktorá zostala zachytená alebo prenikla do stav. konštrukcie, nemôže uniknúť. To zabráňuje stavebnej konštrukcii vyschnúť, čo v konečnom dôsledku môže viesť k jej poškodeniu.
Čítať ďalej: VARIO-inteligentná parozábrana, ktorá sa prispôsobuje každému ročnému obdobiu
Dnes patrí spôsob merania vzduchotesnosti-Blower Door Test medzi štandardné nástroje kontroly kvality vzduchotesnej roviny pre energeticky pasívne domy. Pri ľahkých obvodových konštrukciách novostavieb alebo renovaciách sa tento test robí pred realizáciou poslednej vrstvy-obkladu, aby sa mohli odstrániť prípadné nedostatky.
Netesnosti sú potenciálnou príčinou poškodenia objektov. Keď vlhký, teplý vzduch prúdi z interieru cez medzery a praskliny do chladnejších častí, vodné pary, ktoré obsahuje, môžu kondenzovať. Táto kondenzácia vytvára ideálne prostredie na vznik pliesní a iných húb. Poškodenie materiálu môže vzniknúť na miestach s veľkými únikmi. Keď vlhkosť prenikne do izolačného materiálu, jeho izolačné vlastnosti môžu byť až šesťnásobne znížené v porovnaní s izoláciou v suchom stave. Toto zníženie tepelnej účinnosti v konštrukcii vedie k ďalšiemu hromadeniu vlhkosti, ktoré dáva do pohybu reťazovú reaciu vedúcu k vážnemu poškodeniu. Vzduchotesný plášť budovy bez netesnosti zabraňuje tomuto procesu a napomáha k predlžovaniu jej životnosti.
Ak trávime veľa času v uzavretých priestoroch, komfortná vnútorná klíma je čoraz dôležitejšia. Neštačí splniť len základnú požiadavku na ochranu proti chladu alebo teplu. Rodiny dnes očakávajú príjemné, pohodlné prostredie s prísunom čerstvého vzduchu po celý rok. Znamená to postupne splniť požiadavky na kvalitu konštrukcií a dizajn budovy.
Smerovannie k vyššej energetickej účinnosti vedie k tepelne a ekonomicky optimalizovaným stavbám, podobným tým, ktoré sú definované v štandarde pasívneho domu.
Kvalita ovzdušia vo vnútri budovy je dnes pre jej užívateľov dôležitým meradlom komfortu. Dosiahnutie optimálnej kvality ovzdušia vyžaduje regulovaný systém vetrania vzduchu v interieri, často v kombinácii s rekuperáciou tepla. Typické krátke, nepravidelné vetranie pomocou okien a dverí je zriedka adekvátne.
Drevoplastové materiály sa už dlhšie tešia obľube medzi majiteľmi domov, ktorí si chcú postaviť verandy a ploty. Nepotrebujú totiž brúsenie, impregnovanie, ba ani natieranie. No tieto umelé drevá zvyčajne nie sú také pevné ako prírodné drevo a môžu byť náchylnejšie na vzbĺknutie. Teraz výskumníci ohlásili, že vytvorili syntetické drevo, ktoré sa pevnosťou rovná prírodnému drevu a je ohňovzdorné. Kľúč k pevnosti dreva je zložka lignín, prírodný polymér so sieťovou štruktúrou, ktorá spája drobnú celulózu. Nový materiál nahradil lignín syntetickou verziou zvanou resol, ktorý má podobnú sieťovú štruktúru.
