Snahou projektantov je pozitívne ovlpyvniť celkovú energetickú bilanciu a v určitých prípadoch dosiahnúť tzv. kvázi nulovú energetickú bilanciu, resp. dosiahnúť úroveň energeticky pasívneho domu. Nízka spotreba energie na vykurovanie sa pohybuje v intervale 5 až 50 kWh/m2 a.
Čítať ďalej: Drevostavby v procese znižovania energetickej náročnosti
Najčastejšie opakovanými mýtmi o drevostavbách sú tvrdenia o provizórnosti konštrukcie, nízkej životnosti, zlej odolnosti proti požiaru, či vplyvom počasia. V súvislosti s drevostavbami sa často skloňujú hlodavce, hmyz, zlá akustika alebo nedostačujúca tepelná stabilita. V skutočnosti však ide o mýty, na ktoré existujú jasné a zrozumiteľné odpovede.
Klasické parozábrany, v závislosti na ich tech.parametroch, majú stabilný difúzny odpor bez ohľadu na klimatické podmienky. Na rozdiel od VARIO klima membrán, ktoré sa prispôsobujú prevládajúcej vlhkosti a teplote, konvenčné membrány fungujú len ako parozábrany. Vlhkosť, ktorá zostala zachytená alebo prenikla do stav. konštrukcie, nemôže uniknúť. To zabráňuje stavebnej konštrukcii vyschnúť, čo v konečnom dôsledku môže viesť k jej poškodeniu.
Čítať ďalej: VARIO-inteligentná parozábrana, ktorá sa prispôsobuje každému ročnému obdobiu
Dnes patrí spôsob merania vzduchotesnosti-Blower Door Test medzi štandardné nástroje kontroly kvality vzduchotesnej roviny pre energeticky pasívne domy. Pri ľahkých obvodových konštrukciách novostavieb alebo renovaciách sa tento test robí pred realizáciou poslednej vrstvy-obkladu, aby sa mohli odstrániť prípadné nedostatky.
Netesnosti sú potenciálnou príčinou poškodenia objektov. Keď vlhký, teplý vzduch prúdi z interieru cez medzery a praskliny do chladnejších častí, vodné pary, ktoré obsahuje, môžu kondenzovať. Táto kondenzácia vytvára ideálne prostredie na vznik pliesní a iných húb. Poškodenie materiálu môže vzniknúť na miestach s veľkými únikmi. Keď vlhkosť prenikne do izolačného materiálu, jeho izolačné vlastnosti môžu byť až šesťnásobne znížené v porovnaní s izoláciou v suchom stave. Toto zníženie tepelnej účinnosti v konštrukcii vedie k ďalšiemu hromadeniu vlhkosti, ktoré dáva do pohybu reťazovú reaciu vedúcu k vážnemu poškodeniu. Vzduchotesný plášť budovy bez netesnosti zabraňuje tomuto procesu a napomáha k predlžovaniu jej životnosti.
Ak trávime veľa času v uzavretých priestoroch, komfortná vnútorná klíma je čoraz dôležitejšia. Neštačí splniť len základnú požiadavku na ochranu proti chladu alebo teplu. Rodiny dnes očakávajú príjemné, pohodlné prostredie s prísunom čerstvého vzduchu po celý rok. Znamená to postupne splniť požiadavky na kvalitu konštrukcií a dizajn budovy.
Smerovannie k vyššej energetickej účinnosti vedie k tepelne a ekonomicky optimalizovaným stavbám, podobným tým, ktoré sú definované v štandarde pasívneho domu.
Kvalita ovzdušia vo vnútri budovy je dnes pre jej užívateľov dôležitým meradlom komfortu. Dosiahnutie optimálnej kvality ovzdušia vyžaduje regulovaný systém vetrania vzduchu v interieri, často v kombinácii s rekuperáciou tepla. Typické krátke, nepravidelné vetranie pomocou okien a dverí je zriedka adekvátne.
Drevoplastové materiály sa už dlhšie tešia obľube medzi majiteľmi domov, ktorí si chcú postaviť verandy a ploty. Nepotrebujú totiž brúsenie, impregnovanie, ba ani natieranie. No tieto umelé drevá zvyčajne nie sú také pevné ako prírodné drevo a môžu byť náchylnejšie na vzbĺknutie. Teraz výskumníci ohlásili, že vytvorili syntetické drevo, ktoré sa pevnosťou rovná prírodnému drevu a je ohňovzdorné. Kľúč k pevnosti dreva je zložka lignín, prírodný polymér so sieťovou štruktúrou, ktorá spája drobnú celulózu. Nový materiál nahradil lignín syntetickou verziou zvanou resol, ktorý má podobnú sieťovú štruktúru.
