Odpad, znečistené ovzdušie, podzemné vody a pôda sú javy, ktoré nám nemôžu byť ľahostajné. Životné prostredie je v stave, ktorý sa nedá ignorovať a postupne sa musíme snažiť o ekologickejší prístup vo všetkých oblastiach našich životov. Nestačí sa len vyhýbať jednorázovým plastovým obalom, ale rozhodnúť sa aj bývať ekologicky. Čo sú vlastne ekologické domy, aké materiály treba použiť, aby stavba bola ekologická a či sú naozaj trvácne a prospešné pre zdravie človeka vám vysvetlíme v nasledujúcom článku

Ekologický prístup
V poslednom období sa často skloňujú pojmy udržateľná výstavba a rozvoj či trvalá udržateľnosť. Jednoducho povedané, ide o hospodársky a spoločenský rozvoj s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Ľudská činnosť dlhodobo poškodzuje ekosystémy Zeme a ani stavebníctvo nie je v tomto výnimkou. Stavby a stavebné práce majú obrovský podiel na globálnom využívaní energie, surovín, znečistení emisiami a pevným odpadom. Žiť v súlade s filozofiou udržateľného rozvoja by nemali riešiť iba veľké firmy, ale aj malí investori pri premýšľaní o svojom bývaní. Pri stavbe či stavebných úpravách by ste určite nemali zanedbať ekologický rozmer projektu - vybrať vhodné materiály a zvoliť čo najnižšiu energetickú náročnosť domu a teda stavať ekologické budovy.

Ekologickosť budovy sa dá merať
Keďže je ekológia a trvalo udržateľná výstavba a rozvoj v stavebníctve veľmi živou témou, existuje aj niekoľko metód environmentálneho hodnotenia budov, ktoré sa postupne vyvíjajú už 20 rokov. Doposiaľ vzniklo viacero výpočtových modelov a softvérových nástrojov, ktoré dokážu budovy ohodnotiť z environmentálneho hľadiska. Najuznávanejšou metódou je v účasnosti Metóda životného cyklu budovy popísaná prostredníctvom súboru medzinárodných noriem. Podstatou metódy je určenie materiálových a energetických tokov smerom dovnútra a smerom von zo systému. Hlavnou prednosťou tejto metódy je pohľad na celý systém, teda od začiatku zaťažovania životného prostredia (ťažba surovín, výroba stavebných materiálov a výrobkov), v priebehu užívania (prevádzka budov) až po likvidáciu (recyklácia). V celom procese sa tiež sleduje spotreba palív a energie samotného domu – eko stavby.

Drevo je víťaz
Pri posudzovaní stavieb metódou životného cyklu budov, ale aj pri hodnotení ďalšími nástrojmi environmentálneho hodnotenia budov vychádzajú ako „najzelenšie“ práve budovy, kde je drevo použité ako stavebný materiál a sú použité drevené stavebné konštrukcie. Hlavným dôvodom je prírodný charakter a obnoviteľnosť drevnej suroviny, ako aj fakt, že pri porovnaní výrobnej energetickej náročnosti rôznych materiálov a pri prepočte množstva emisií vytvorených pri výrobe vychádza pre drevené konštrukcie pasívna bilancia emisií a viazanosti oxidov uhlíka. Odborníci hodnotia drevo ako surovinu, ktorá sa na stavbu bude používať aj v budúcnosti. Drevo ako trvalo obnoviteľnú surovinu v udržiavaných lesoch s priaznivými environmentálnymi vlastnosťami postaví do popredia najmä očakávané dočerpanie zásob pevných, tekutých a plynných palív. Drevené stavby majú teda zelenú.

Zdravé, ekologické a príjemné
Drevo je pritom už dlhé roky jedným z najzdravších a najekologickejších materiálov. Vyniká svojimi fyzikálnymi vlastnosťami, ale aj charakteristickou vôňou a atmosférou, ktorú vytvára. Aj na našom území sa ako stavebný materiál používa už stovky rokov. Faktu, že ide o trvácny materiál, svedčia stáročné drevené stavby budovy na celom svete. Drevo ako stavebný materiál je pevné, pružné, má výbornú tepelnú vodivosť aj kontrolu vlhkosti. Pre človeka ide o obzvlášť príjemný materiál, ktorý je teplý na povrchu, má jedinečnú vôňu, textúru, sfarbenie a dobre vplýva na psychickú pohodu človeka. V neposlednom rade má aj zdraviu prospešné látky, lebo pohlcuje škodlivé látky, prijíma vlhkosť a uvoľňuje ju do suchého prostredia. Ak chcete, aby bola vaša stavba ekologická, drevo je tým správnym materiálom, lebo ide o obnoviteľný zdroj, ktorý šetrí energiu v každej fáze - od výroby, cez prepravu materiálu až po šetrenie spotreby energie na vykurovanie a chladenie. Okrem toho má drevo negatívnu bilanciu CO2, lebo ho spotrebuje viac, ako ho vyprodukuje jeho výroba a zabudovanie. Pri porovnaní celkovej energetickej náročnosti budov začína stále väčšiu úlohu zohrávať aj energetická náročnosť na ich výstavbu. Ceny energie sa výrazne prejavujú aj vo výrobnej sfére a v doprave. Ak si porovnáme drevo s ostatnými materiálmi cez energetickú náročnosť ich výroby a dopravy, zistíme, že energetická náročnosť pálenej tehly je oproti drevu trojnásobná, cement má energetickú náročnosť štvornásobnú, betón šesťnásobnú a napríklad konštrukčná oceľ až 24-násobnú. Z tohto porovnania je jasné, že drevo je najvýhodnejším stavebným materiálom, ktorý planétu zaťažuje najmenej.

Podstatné je, koľko energie dom potrebuje
S ekológiou úzko súvisí aj energetická trieda domov. Možno ste sa už stretli s názvom, že drevostavby sa v lete prehrievajú a v zime rýchlo vychladnú, preto potrebujete na ich vykúrenie oveľa viac energie než pri murovanej stavbe. To však vôbec nie je pravda!S prehrievaním majú problém všetky druhy budov bez účinného tienenia. S tepelnými mostami zasa bojujú všetky budovy bez zateplenia. Kvalitná drevostavba s izoláciou, tienením, poprípade s riadeným vetraním, má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako domy z iných materiálov. Dôkazom je množstvo certifikovaných pasívnych a nízkoenergtických drevodomov. Novodobé budovy na báze dreva sú charakteristické nízkou spotrebou energie na vykurovanie a vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami obalového plášťa. Pri projektovaní domu je veľmi dôležité premýšľať aj o tom, koľko energie bude dom využívať. Nejde tu však len o finančné hľadisko, ale aj to environmentálne. Snahou projektantov je pozitívne ovplyvniť celkovú energetickú bilanciu a v určitých prípadoch dosiahnuť až takmer nulovú energetickú bilanciu, resp. dosiahnuť úroveň energeticky pasívneho domu. Vysvetlili sme si, že drevodom je najlepšou voľbou z hľadiska celkovej energetickej náročnosti. Pristavme sa však ešte pri energetickej úspornosti domov. Podľa tohto parametra sa dajú domy rozdeliť do niekoľkých kategórií.

Od nízkoenergetického až po inteligentný
Pod pojmom nízkoenergetický dom rozumieme rodinný dom s ročnou spotrebou tepla na vykurovanie nižšou ako 70 kWh/m2 podlahovej plochy. Zvyčajne má veľmi dobrú izoláciu stavebných prvkov a už pri projektovaní sa myslí na tepelnú ochranu budovy. Má tiež optimalizované vetranie, optimálne využívanie solárnych ziskov, dobrú a pružnú regulovateľnosť rozvodu tepla aj vhodnú produkcia tepla na vykurovanie.
Ešte úspornejší je energeticky pasívny dom, ktorý má mernú potrebu tepla na vykurovanie za rok nižšiu ako 15 kWh/m2 podlahovej plochy. Túto hodnotu dosahuje dôsledným využitím alternatívnych zdrojov energie - pasívnych solárnych ziskov a spätným získavaním tepla pri nútenom vetraní.
Nulový dom je dom s nulovou bilančnou spotrebou „platenej“ energie, v ktorom sa prakticky využívajú len obnoviteľné zdroje energie. Energeticky nezávislý dom na svoju prevádzku nepotrebuje žiadny externý konvenčný zdroj energie. Svoju veľmi nízku spotrebu vykrýva z alternatívnych zdrojov, najmä energie slnka.
Poslednou kategóriou je inteligentný dom. Ide o ultra-nízkoenergetický dom, v ktorom popri konštrukčných opatreniach ďalšie úspory dosahuje počítačom riadená technika s reguláciou.

Zdroj: https://www.isover.sk/buducnostou-su-ekologicke-stavby-najlepsou-volbou-je-drevodom