V medzinárodne uznávaných certifikačných nástrojoch - hlavne softvérových programoch je veľmi zaujímavé práve hodnotenie drevených konštrukcií a budov na báze dreva, ktoré pri započítaní zápornej bilancie CO2 naviazaného počas rastu stromu, pri pomerne malých energetických vstupoch pri výrobe a nízkej spotrebe energie počas prevádzky budovy zákonite vychádza v ich prospech.

Vhodne navrhnutá drevostavba nezaťaží životné prostredie ani po skončení svojej životnosti, naopak, stane sa zdrojom energie alebo sa po biologickom rozklade stane článkom prírodného reťazca. Technológia výstavby budov z dreva umožňuje odstrániť mokré procesy, ktoré zaťažujú vnútorné prostredie i zariadenie budov, a vyhnúť sa aj vyššej spotrebe energie v úvodnom štádiu užívania. Za jednou z predností drevostavieb sa považuje vysoká kvalita výroby dielcov v ľahko monitorovanom prostredí, ako aj bezkonkurenčne krátky čas výstavby, čo má priaznivý dosah na obdobie viazanosti investícií vložených počas výstavby. V mnohých krajinách so zvýšenou seizmickou aktivitou ( Japonsko, Taliansko) sú drevené konštrukcie preferované pre svoju vysokú odolnosť proti zemským otrasom. Je to spôsobené výbornou pružnosťou konštrukčného systému.

Drevo je  v kontexte Slovenska strategickou surovinou stavebného priemyslu, keďže ide o domácu surovinu, ktorej bude pri rozumnom hospodárení a prírode blízkom spôsobe obnovy lesa vždy dosatok - na rozdiel od vyčerpateľných zdrojov. Lepšie zhodnotenie dreva môže mať za následok priaznivé ekonomické dosahy prostredníctvom pridanej hodnoty - keďže zhodnotená surovina zostane v domácom ekonomickom prostredí, zlepší sa pracovný trh, vytvoria sa pracovné príležitosti v drevospracujúcom a stavebnom priemysle. Práve drevospracujúci priemysel vrátane prvotnej výroby, ktorý bol na Slovensku považovaný za tradičný, sa náchádza v hlbokej a zničujúcej kríze, hoci sme krajinou s exportom veľkého množstva nespracovanej guľatiny. Znakom vyspelých ekonomík je dôsledné zhodnotenie strategických surovín. Naopak, znakom rozvojových ekonomík tzv. banánových republík je vývoz nespracovanej domácej suroviny hlboko pod cenu. Situácia v oblasti využitia dreva je vo výspelých štátoch podstatne odlišná ako u nás. V po nemecky hovoriacích krajinách zastupujú stavby na báze dreva 30 - 50% rodinných domov (podiel neustále rastie), ale v Škandinávii, Kanade a USA až 90%. V niektorých krajinách už plánujú docieliť zvýšenie podielu drevostavieb rodinných domov formou národného programu a prostredníctvom dotácií či verejných kampaní - ako výraz zodpovednosti spoločnosti k prírodným a energetickým zdrojom.

Je v rukách projektantov a investorov ako sa postavia k našej obnoviteľnej surovine - drevu, či sa mu bude venovať zaslúžená pozornosť. Bude sa môcť Slovensko ako štvrtá najlesnatejšia krajina Európy pýšiť nádhernými a modernými drevostavbami ako je to v Rakúsku, Nemecku, Škandinávii a pomaly po celom svete?