Drevodomy

Drevodomy | Stavebné práce

Drevodomy | Stavebné práce

skcsen
  • PROGIPS PREŠOV
    Okrem služieb uvedených na stránke, sme ochotný vyjsť v ústrety zákazníkovi a navrhnúť alebo pohľadať alternatívne riešenie...

Projektová dokumentácia

Po zhotovení projektu na stavebné povolenie si v špecialnom programe vytvoríme výrobný projekt celého domu. V ňom je dom rozdelený na jednotlivé panely-skelety, kde každý z nich má vytvorený vlastný výkres a výkaz prvkov. Rovnakým procesom prechádza aj samotná strecha. Všetky skelety sú vyrobené z KVH, BSH hranolov. Tie sa pripravia podľa výrobných projektov a následne ich vyexpedujeme na stavbu, kde je už pripravená základová doska. Na nej postupne zmontujeme celý skelet domu, tak aby sa následne dal obložiť konštrukčnými doskami a aby sme mohli zhotoviť fasádu a položiť strešnú krytinu a osadiť okná i vchodové dvere.

Interiér

Po zaťažení stavby strešnou krytinou ukotvíme jednotlivé skelety k základovej doske pomocou špecialnych kotiev. Vo vnútri domu opláštime všetky priečky konštrukčnými doskami, vložíme zvukovú a tepelnú izoláciu, vytvoríme klimamembránu, zabudujeme jednotlivé inštalácie (voda, elektro, kúrenie, kanalizácia). Podlahy zalejeme anhydritovým poterom. Po jeho vyzretí finalizujeme povrchy. Na týchto povrchoch sa jednoducho a rýchlo montujú obklady, dlažba, podlahy, maľby.

Finálny stav

Vnímanie drevostavieb pri ich výstavbe stále vyvoláva obdiv, hlavne v počiatku výstavby. Po dokončení domu je však bežnému laikovi ťažko rozoznateľný od murovaného domu. Každý kus je orignál, odráža vkus, životný štýl, rukopis. Touto technológiou dokážeme zrealizovať takmer akékoľvek architektonické riešenie a sny investora.

Stavba na kľúč obsahuje

  • Základovú dosku
  • Obvodové steny, fasáda a vnútorné priečky
  • Podlahovú skladbu so sadrovým poterom
  • Krov, strešnú krytinu, dážďové zvody
  • Okná a vchodové dvere, vonkajšie i vnútorné parapety
  • Elektroinštalácie
       - hrubá montáž
       - kompletáž
       - bleskozvod
  • Rozvody vody, kanalizačné rozvody
  • Elektrické podlahové vykurovanie
  • Úpravy povrchov stien a vnútorných podhľadov
  • Zdravotechnika - kompletáž
  • Zásobník TUV
  • Maľba interieru
  • Interierové podlahy a interierové dvere - kompletáž
  • Keram.obklady a dlažby - kompletáž

 

Klasifikácia stavieb podľa ročnej spotreby energie na vykurovanie

 
Navrhovať domy v duchu aktuálnych požiadaviek na energetickú náročnosť je najmä úloha pre projektantov. Tí, ktorí sa o nízkoenergetickú či pasívnu výstavbu zaujímali už dávnejšie, ju však hravo zvládnu. Logickým dôsledkom sprísňovania požiadaviek je napríklad zväčšovanie hrúbky obvodových konštrukcií či zateplenia. Kým pred rokom 2013 stačil podľa normy na zateplenie steny s tepelným odporom R = 0,52 m².K/W penový polystyrén s hrúbkou 5 cm (súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,033 W/(m.K)), po 1. 1. 2013 to bolo 9 cm. Od 1. 1. 2016 je už potrebných 13 cm materiálu s rovnakými vlastnosťami a po roku 2020 bude musieť mať rovnaké zateplenie hrúbku 20 cm. Cieľom však nie je zväčšovanie hrúbky obvodových stien, ale zlepšenie ich parametrov, čo motivuje výrobcov vyvíjať materiály s lepšími teplotechnickými charakteristikami. Pri materiáloch na zateplenie je to najmä nižší súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda (λ), ktorý v zásadnej miere určuje ich tepelnoizolačné vlastnosti.

 

Klasifikácia rodinných domov
z hľadiska ročnej spotreby energie na vykurovanie podľa STN 730540-2:


nízkoenergetické (spotreba energie na vykurovanie max. 81,4 kWh/m² a rok) museli byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2013,

ultranízkoenergetické (spotreba energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok) musia byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2016,

takmer nulovú spotrebu energie (na vykurovanie max. 20,4 kWh/m² a rok) budú musieť dosiahnuť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2021.

 

tabuľka spotreba energií

 
V Európe a vo svete sa ako oveľa efektívnejšie a pre bývanie vhodnejšie a zdravšie presadzujú domy, ktoré si všetku energiu pre svoju prevádzku (nie iba pre vykurovanie) vyrábajú samé z obnoviteľných zdrojov, tzn. zo solárnych termických a fotovoltaických panelov, prečerpávaním zo zeme a vzduchu, z dreva a biomasy (jej spaľovaním úradne nedochádza k otepľovaniu atmosféry). Často tieto domy viac energie vyrobia, ako spotrebujú, prebytky elektriny dodávajú do verejnej siete. Pritom tieto domy môžu byť prirodzene vetrané, preslnené, je možné kedykoľvek otvoriť okná atď. Domy tohto typu sú známe ako Aktívne domy.

Zdroj: istavebnictvo, Moj dom

Drevostavby sprevádza mýtus o zvýšenom riziku požiaru. Ako sú na tom drevostavby s horľavosťou a odolnosťou voči požiarom v porovnaní s ostatnými stavbami? Správne navrhnuté a vykonané drevené konštrukcie odolávajú požiaru dokonca lepšie než napríklad konštrukcie oceľové. Nehorľavosť dreva je výrazne zvýšená pomocou veľkoplošných materiálov na opláštenie drevených nosných konštrukcií. Tu sa používajú materiály, ktoré pri skúškach získali hodnotenie triedy A1 teda NEHORĽAVÉ –klasifikované podľa europskej normy EN 13501–1. Drevo samozrejme horí, ale zuhoľnatená vrstva, ktorá pri požiari vznikne, potom bráni ohni v ďalšom postupe. Proces horenia sa buď výrazne spomalí, alebo úplne ustane.

Drevená konštrukcia tvorí budovu tak ako ju vytvára aj konštrukcia z iných materiálov( oceľ, beton, tehla ai...). Budova sa musí z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhnúť a postaviť tak aby pri požiari:

 
  •  umožnila bezpečnú evakuáciu
  • bránila šíreniu požiaru medzi jednotlivými požiarnými úsekmi

  • bránila šíreniu požiaru mimo budovy

  • umožnila účinný zásah hasičov

Splnenie požiadaviek na požiarnú bezpečnosť stavieb sa preukazuje projektovým riešením, ktoré musí zohľadňovať požiarné predpisy. Ak sú predpisy splnené a budova je bezpečná, nezáleží na konštrukcii z akej je postavená. Moderné drevostavby sa tak ako každá budova tiež nemôžu úplne vyhnúť riziku požiaru. Štatistiky výskytu požiaru hovoria o tom, že príčinu požiaru netreba hľadať v materiáloch, výrobkoch, zariadeniach či stavbách ale skôr v ľuďoch.

 

Výmena vzduchu

Nízkoenergetické stavby majú hygienickú výmenu vzduchu riešenú núteným vetraním.

Je to dôležitý prvok aby vzniknuté pary z využívania stavby neostávali uzavreté v objekte.

Sú to centrálne rekuperačné jednotky s potrubným systémom rozvodu vzduchu. Ich súčasťou je aj predohrev, ktorý sa využíva prevažne v zimnom období aby sa predišlo velkemu ochladeniu interieru počas výmeny vzduchu.

Druhý systém výmeny vzduchu tvorí Inventér. Jeho súčasťou sú vetracie jednotky-ventilátory bezložiskové osadené v obvodových stenách. Pred nimi sú keramické vložky zabezpečujúce ohrev čerstvého vzduchu prichádzajuceho do objektu. Synchronizáciou ventilátorov je dosiahnutá regulovaná výmena vzduchu v každej miestnost

 

V nízkoenergetických stavbách musí mať obvodová stena precíznu vzduchotesnú rovinu.

Tvorí ju parozábrana alebo inteligentná klimamembrána umiestnená vo viacvrstvovej konštrukcii spravidla v 1/3 hrúbky steny od interieru. V každom prípade je dobré preveriť si riziko kondenzácie výpočtom v dostupných programoch.

V nízkoenergetických stavbách sa využíva koncept skladby steny difúzne uzavretej alebo difuzne otvorenej.

Konceptom difuzne uzavretej skladby je zvonku fasádny zatepľovací systém, sadrovláknitá alebo konštrukčná doska, rám, tepelná izolácia, parozábrana sadrovláknitá alebo konštrukčná doska, sadrokarton.Parozábrana tu tvorí vrstvu, ktorá má zamedziť vniknutiu pary do konštrukcie.

Konceptom difuzne otvorenej skladby je zvonku materiál požitý pri opláštení, ktorý dobre prepúšťa vodnú paru. Z vnútornej strany sa namiesto paronepriepustnej plastovej fólie umiestní veľkoplošný materiál, ktorý prepustí do vnútra konštrukcie len toľko pary, koľko sa dostane z konštrukcie vonkajšou stranou. Zo strany exterieru musí byť použitý obklad proti zrážkovej vode s odvetranou vzduchovou medzerou, ktorá odvádza vodnú paru, alebo difúzne priepustný omietkový systém.

Inteligentnú klimamembránu tvorí špeciálna fólia, ktorá svoje vlastnosti mení z hľadiska paropriepustnosti vodnej pary. V zime keď je vysoké riziko kondenzácie pár, sa uzavrie a bráni prieniku pary. V lete, keď je potrebné, aby sa prebytočná voda odparila z konštrukcie sa otvorí. Tento systém je vhodný v drevostavbách, v ktorých je riziko zabudovania dreva s vysokou vlhkosťou. Konštrukcia tak má tendenciu sa neustále vysušovať.

 

Tepelná izolácia - Je dôležitý prvok pri realizovaní novostavby resp. pri rekonštrukcii bývania. Rozhodnutím o správnej hrúbke izolácie ovplyvňujete výdavky na vykurovanie, znižujete úroveň hluku, t.j. významne ovplyvňujete komfort bývania. Izolácie stavby alebo izolácie budov sú izolácie voči vonkajším poveternostným podmienkam, zabezpečujúce vnútornú interiérovú pohodu. Pri návrhu izolácie Vám ochotne poradíme a navrhneme pre Vás najvhodnejší spôsob tepelnej alebo zvukovej izolácie.

Tepelná izolácia alebo termoizolácia  - Je izolácia, ktorá chráni stavebnú konštrukciu pred únikom tepla (šíreniu chladu z exteriéru) a zároveň stabilizujú teplotu. Je dôležitým faktorom pre dosiahnutie tepelnej pohody jeho obyvateľov. Používa sa pod podlahy, obvodové múry, ploché strechy, šikmé strechy a priečky, na obvodovom plášti budovy, kde sa stretáva betón s tehlovým murivom ale aj ako tepelná izolácia fasád budov. Priemerná domácnosť za tým účelom spotrebuje cca 60 % z celkovej spotreby energie. Izolácie znižujú nechcené tepelné straty, tým aktívne znižujú energetickú náročnosť vykurovania ale aj chladenia.

Dodatočným zateplením môžeme získať:

  • zvýšenie povrchovej teploty stien a tým aj zvýšenie tepelnej pohody
  • zníženie spotreby energie na vykurovanie
  • odstránenie plesní v chladných kútoch
  • zvýšenie tepelnej stability budov voči kolísaniu vonkajšej teploty

Zlepšenie tepelnoizolačných vlastnosti budov dosiahneme zvýšením hrúbky     konštrukcie alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou    hodnotou.

Zvuková izolácia alebo izolácia proti hluku/zvuku - Je izolácia, ktorá chránia pred   nepriaznivým pôsobením rušivých zvukových faktorov. Pri stavebných konštrukciách poznáme: vzduchovú nepriezvučnosť a krokovú nepriezvučnosť.  Špeciálny význam sa zvukovej izolácii dáva pri zariaďovaní hudobných štúdií.

Izolácie môžu vypĺňať konštrukčné vrstvy (napr. podláh, okien) alebo môžu byť viditeľné voľným okom vo forme napr. akustických obkladov.

Charakteristika izolácií podľa prostredia v ktorom sa šíri zvuk:
  • izolácie proti zvuku šíriacemu sa vzduchom
  • izolácie proti zvuku šíriacemu sa tuhým telesom

V súvislosti s charakterizovaním hluku a zvuku definujeme aj prostredie, v ktorom pôsobia na človeka.

  1. Vonkajšie prostredie budov (priestor mimo budovy; priestor pred obvodovou konštrukciou budov)
  2. Vnútorné prostredie bodov (chránený priestor budovy, kde sa trvale alebo dlhodobo opakovane zdržiavajú ľudia). Zvuk sa šíri v plynnom, tekutom a tuhom prostredí.
Požiadavky:
  • Akustická pohoda
  • Vzduchová a kroková nepriezvučnosť

Úlohou zvukovej izolácie budov je zabezpečiť, aby bolo vnútorné prostredie budovy chránené pred zdrojmi hluku z vonkajšieho prostredia, chrániť priestor budov aj od technických zariadení, ktoré zabezpečujú funkčnosť systémov v budovách a vytvárať interiérovú pohodu voči poveternostným podmienkam. Vhodnou voľbou izolačných a akustických materiálov sa veľmi účelne dá zvýšiť akustika budov.

 

Ako každá stavba aj tento systém vyžaduje zálkad. Pripraviť dobrý základ je veľmi dôležité hlavne preto aby stavba časom nesadala a nepraskala. Základy sa hĺbia do nezamŕzajúcej hĺbky, to je od 80 do 120 cm v závislosti na nadmorskej výške a pôdnych pomeroch lokality. Hĺbku základových pásov stanoví projektant alebo statik. 

Niektoré druhy zakladania stavieb a drevostavieb 

 

-základové pásy so základouvou doskou   

Základy sú spodná, často podzemná časť stavby, ktorá prenáša zaťaženie budovy do základovej škáry. Základová škára je plocha, kde sa stretáva základ a podzákladie. Skladajú sa z monolitického a prefabrikovaného betónu, alebo betónových debniacich tvárnic. Pri návrhu berieme do úvahy zaťaženie, únosnosť, podzákladie a hladinu podzemnej vody. Hĺbka základovej škáry je v rozpätí od 800 do 1200 mm. 

  

-základ založený na štrku z penového skla

Svoje využitie nachádza všade tam, kde sa vysoký tepelný odpor má dosiahnuť s materiálom, ktorý má vysokú statickú únosnosť, má anorganický pôvod, uzavreté dutiny, je mrazuvzdorný, nehorľavý a má nízku cenu.

Statická zaťažiteľnosť znižuje stavebné náklady pre inak potrebné nosné konštrukcie ako základové pásy. Mrazuvzdornosť dovoľuje plytké výkopy a nízka hmotnosť zabezpečuje podstatné odľahčenie podložia.

Dvojito napenené recyklované odpadové sklo vo forme štrku, pre optimálnu nosnú hydro/tepelnú izoláciu, pod základové platne pre bytovú, cestnú a priemyselnú výstavbu.

Zaručuje dlhodobú, dobrú tepelnú izoláciu, vysoký prenos zaťaženia, lom kapilár a ochranu proti mrazu.

Zaručuje optimálnu, zaťaženie prenášajúcu hydroizoláciu

 

-základ založený na zemných skrutkách

Bezproblémová demontáž, alebo premiestnenie. Domčeky v rozprávkach stáli na stračích nôžkach, dnes ich postavíme na zemné skrutky takto založený základ je možné premiestniť na iné miesto  Urobiť betónové základy už v upravenej záhrade alebo teréne nejde prakticky bez toho, aby sme potom terén znovu museli upravovať a kultivovať. Na zemné skrutky postavíme stavbu naozaj na zelenej lúke a tá zostane zelená bez úprav aj potom. 

 

Stĺpikovým rámovým systémom montáže sa zaoberá aj naša spoločnosť. Bol vyvinutý z amerického systému , two by four“.Tomu zodpovedá v metrickej miere hranol 50/100mm. Tento systém montovaných stavieb využíva drevenú konštrukciu zo sušených dĺžkovo nadpájaných – KVH hranolov s vloženou tepelnou izoláciou a opláštenú sadrovláknitými doskami. Stĺpiky sú osovo vzdialené 400-600mm, kotvené sú da spodného hranola rámu a zvrchu sú preložené vrchným hranolom spravidla tej istej dimenzie. Takýto rám dokáže pri danej dimenzii a vzdialenosti stĺpikov vďaka vysokej pevnosti dreva preniesť štandardné zaťaženie dvoch podlaží s bežnými rozmermi miestnosti. Rámové konštrukcie stavané priamo na mieste nepotrebujú ťažké mechanizmy aby sa stavby dali zložiť do celku vďaka čomu sú nároky na vybavenie staveniska a zaťaženie okolia pri výstavbe minimálne. V drevenom dome môžeme bývať už o niekoľko týždňov. Výstavba je veľmi rýchla. Stĺpikový stavebný systém umožňuje jednoducho vytvárať aj zložitejšie členité nepravouhlé pôdorysy.

 

Tepelnú izoláciu rámu tvorí mäkký materiál, minerálna alebo rastlinna vlna, fúkaná alebo napeňovaná izolácia. Dôvodom je zvýšenie tepelného odporu steny a zabráneniu kondenzácii vo vnútri konštrukcie. Zo strany interieru je taktiež vhodné realizovať dodatočnú tepelnoizolačnú a inštalačnú vrstvu. Dodatočným zateplením môžeme získať:

 

- zvýšenie povrchovej teploty stien a tým aj zvýšenie tepelnej pohody
- zníženie spotreby energie na vykurovanie
- odstránenie plesní v chladných kútoch
- zvýšenie tepelnej stability budov voči kolísaniu vonkajšej teploty


Zlepšenie tepelnoizolačných vlastnosti budov dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou hodnotou.

 

Prečo táto voľba? 

Rýchlosť výstavby, možnosť zmien počas výstavby, energetická úspornosť, pevnosť, využívanie čisto prírodných materiálov. Drevené stavby sa dnes spájajú s precíznou montážou, technológie umožňujú strojársku presnosť. Ekonomické drevené stavby sú spravidla lacnejšie ako porovnateľné stavby na silikatovej báze.

Drevo ako stavebný prvok má niekoľko výnimočných vlastností: 

  • je teplé, príjemné na dotyk čo je spôsobené jeho tepelnoizolačnými vlastosťami a nízkou tepelnou prijimateľnosťou.
  • Drevo má schopnosť prijímať nadmernú vlhkosť a naopak uvolňovať ju do suchého prostredia, masívne drevo pomáha udržiavať prijateľnú klímu aj v letnom období a naopak v zime umožňuje rýchle zvýšenie vnútorných povrchových teplôt.
  • Pohlcuje škodlivé látky
  • vynikajúce akustické vlastnosti dreva sa využívajú pri obkladoch divaiel, koncertných sál
  • Jeho fizykálne vlastnosti ho predurčujú k realizácii niektorých špeciálnych konštrukcií( halové objekty, plavárne...)  

Drevo ako stavebný prvok má aj svoje nepriaznivé, citlivé miesta napr. Škodcovia, huby, hniloba, pliesne, hmyz, horľavosť. Nepriaznivé vlastnosti drevených stavieb možno eliminovať správnym konštrukčným návrhom s použitím vhodných druhov dreva, drevných materiálov vhodným ošetrením dreva ako stavebného materiálu.

Montované stavby využívajú viacero druhov konštrukčných systémov:

  • Stĺpikový
  • Prefabrikovaný panelový
  • Z masívnych lepených panelov
  • Zrubový
  • Zo stenových modulových tvaroviek na baze dreva
  • Masívny skeletový
  • Hrazdený

 

KONTAKTY

kontakty


 

Chcete sa niečo opýtať?

Polia označené (*) sú povinné.
captcha
Reload

created by: Marek Sarvas