Error
Po zhotovení projektu na stavebné povolenie si v špecialnom programe vytvoríme výrobný projekt celého domu. V ňom je dom rozdelený na jednotlivé panely-skelety, kde každý z nich má vytvorený vlastný výkres a výkaz prvkov. Rovnakým procesom prechádza aj samotná strecha. Všetky skelety sú vyrobené z KVH, BSH hranolov. Tie sa pripravia podľa výrobných projektov a následne ich vyexpedujeme na stavbu, kde je už pripravená základová doska. Na nej postupne zmontujeme celý skelet domu, tak aby sa následne dal obložiť konštrukčnými doskami a aby sme mohli zhotoviť fasádu a položiť strešnú krytinu a osadiť okná i vchodové dvere.
Interiér
Po zaťažení stavby strešnou krytinou ukotvíme jednotlivé skelety k základovej doske pomocou špecialnych kotiev. Vo vnútri domu opláštime všetky priečky konštrukčnými doskami, vložíme zvukovú a tepelnú izoláciu, vytvoríme klimamembránu, zabudujeme jednotlivé inštalácie (voda, elektro, kúrenie, kanalizácia). Podlahy zalejeme anhydritovým poterom. Po jeho vyzretí finalizujeme povrchy. Na týchto povrchoch sa jednoducho a rýchlo montujú obklady, dlažba, podlahy, maľby.
Finálny stav
Vnímanie drevostavieb pri ich výstavbe stále vyvoláva obdiv, hlavne v počiatku výstavby. Po dokončení domu je však bežnému laikovi ťažko rozoznateľný od murovaného domu. Každý kus je orignál, odráža vkus, životný štýl, rukopis. Touto technológiou dokážeme zrealizovať takmer akékoľvek architektonické riešenie a sny investora.
Stavba na kľúč obsahuje
Klasifikácia rodinných domov
z hľadiska ročnej spotreby energie na vykurovanie podľa STN 730540-2:
• nízkoenergetické (rodinný a bytový dom s ročnou potrebou energie na vykurovanie podlahovej plochy max.81,4 kWh/m² a rok) museli byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2013,
• ultranízkoenergetické (spotreba energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok) musia byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2016,
• takmer nulovú spotrebu energie (na vykurovanie max. 20,4 kWh/m² a rok) budú musieť dosiahnuť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2021.
Drevostavby sprevádza mýtus o zvýšenom riziku požiaru. Ako sú na tom drevostavby s horľavosťou a odolnosťou voči požiarom v porovnaní s ostatnými stavbami?
Výsledky moderných výskumov, moderné možnosti stavebného premyslu, zmeny v spôsobe navrhovania ako aj možnosti zabezpečenia budov proti účinkom požiaru modernými technológiami technickými zariadeniami umožňujú dnes navrhovať aj viacpodlažné budovy na báze dreva.
Z hľadiska požiarnej bezpečnosti je najdôležitejšou veličinou požiarná odolnosť (čas, za ktorý konštrukcia dokáže odolávať účinku požiaru – je to aj čas, ktorý má k dispozícii zásahová jednotka, aby prišla na miesto požiaru a zlikvidovala ho) daná kritériami: nosnosť a stabilita, celistvosť, tepelná izolácia, izolácia riadená radiáciou atď.
Požiarnú odolnosť konštrukcií je možné podstatne zvýšiť obkladmi, izolačnými výplňami, nátermi, impregnáciou retardérmi horenia. Tu sa používajú materiály, ktoré pri skúškach získali hodnotenie triedy A1 teda NEHORĽAVÉ –klasifikované podľa europskej normy EN 13501–1.
Málo známy je fakt, že mechanizmus horenia samotného masívneho dreva vytvára vrstvu zuhoľnateného dreva, ktorá bráni prístupu kyslíka a ďalšiemu pokračovaniu prenosu horenia. Dôsledkom toho sa teplota vo vnútorných častiach konštrukčných prvkov drevených stavieb takmer nemení. Vo zvýškovom priereze konštrukčných prvkov teda nedochádza k markantnej zmene fyzikálnych a mechanickách vlastností dreva. Teda môžeme potvrdiť, že správne navrhnuté a vykonané drevené konštrukcie odolávajú požiaru dokonca lepšie než napríklad konštrukcie oceľové. Proces horenia sa buď výrazne spomalí, alebo úplne ustane.
V praxi často dochádza k situácii, že masívne drevené prvky zostali pri včastnom protipožiarnom zásahu takmer nepoškodené, naopak, oceľové nosné prvky sa zdeformovali vplyvom vysokej teploty a plastové prvky(okná, obklady) boli zničené hneď pri začiatku požiaru.
Ďalšou významnou vlastnosťou je reakcia na oheň – horľavosť stavebných materiálov. Drevo a výrobky z dreva sú, ako je známe horľavé materiály. Ich reakciu na oheň možno ovplyvniť trvalou optimalizáciou, povrchovou úpravou, nátermi alebo obkladmi ako to už bolo vyššie spomenuté.
Stavebné materiály sa z hľadiska horľavosti zatrieďujú do týchto stupňov horľavosti:
A - nehorľavé stavebné materiály
B - neľahko horľavé stavebné materiály
C1 - ťažko horľavé stavebné materiály
C2 - stredne horľavé stavebné materiály
C3 - ľahko horľavé stavebné materiáy
Konštrukčné prvky sa podľa horľavosti stavebných materiálov a ich vplyvu na intenzitu požiaru, stabilitu a nosnosť konštrukcie členia na:
Konštrukčné prvky druhu D1 - (je to konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a obsahuje
-iba nehorľavé látky
-aj nehorľavé látky, od ktorých nezávisí stabilita a nosnosť konštrukcie:horľavé látky sú celkom uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými látkami tak, že v čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvolní sa z nich teplo)
Konštrukčné prvky druhu D2 - ( je konštrukcia, ktorá v čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a môže obsahovať horľavé látky, od ktorých závisia nosnosť a stabilita konštrukcie. Ak obsahuje horľavé látky, musia byť úplne uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými látkami alebo neľahko horľavými látkami tak, že v čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvolné sa z nich teplo)
Konštrukčné prvky druhu D3 - (je konštrukcia, ktorá v čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú možno posudzovať ako konštrukčné prvky druhu D1 alebo D2, konštrukčný prvok druhu D3 môže byť zhotovená aj z horľavých látok)
Z hľadiska komplexného pohľadu je možné aj budovy s nosnou drevenou konštrukciou navrhnúť a realizovať bezpečne pri použití celého súhrnu opatrení konštrukčných, návrhom bezpečných a samostatne vetraných únikových ciest, rozdelením dudovy na požiarné úseky s oddelením miest s vyšším požiarným rizikom, viac alebo menej sofistikovanými systémami včasného varovania a likvidácie požiaru (požiarná signalizácia, automatický systém hlásenia, regulačné vzduchové klapky a pod.)
Rozvoju drevostavieb u nás podľa predošlej legislatívy bránilo hlavne zaradenie všetkých stavieb na báze dreva medzi horľavé konštrukčné celky. Na základe toho sa mohli stavať tieto stavby maximálne dvojpodlažné. Podmienky sa však po 40 rokoch zmenili, revízia normy STN 92 0201-2 zaviedla možnosť stavať až 5-podlažné drevostavby. Zaradila totiž medzi zmiešané konštrukčné celky aj drevostavby, ktoré spĺňajú niekoľko bezpečnostných podmienok. Potenciál drevostavieb, ktorý využívajú v mnohých krajinách sveta už dlhé roky, je dostupný aj u nás.
Z hľadiska komplexného pohľadu je možné aj budovy s nosnou drevenou konštrukciou navrhnúť a realizovať bezpečne pri použití celého súhrnu opatrení konštrukčných, návrhom bezpečných a samostatne vetraných únikových ciest, rozdelením dudovy na požiarné úseky s oddelením miest s vyšším požiarným rizikom, viac alebo menej sofistikovanými systémami včasného varovania a likvidácie požiaru (požiarná signalizácia, automatický systém hlásenia, regulačné vzduchové klapky a pod.) Splnenie požiadaviek na požiarnú bezpečnosť stavieb sa preukazuje projektovým riešením, ktoré musí zohľadňovať požiarné predpisy. Ak sú predpisy splnené a budova je bezpečná, nezáleží na konštrukcii z akej je postavená. Moderné drevostavby sa tak ako každá budova tiež nemôžu úplne vyhnúť riziku požiaru. Štatistiky výskytu požiaru hovoria o tom, že príčinu požiaru netreba hľadať v materiáloch, výrobkoch, zariadeniach či stavbách ale skôr v ľuďoch.
Výmena vzduchu
Nízkoenergetické stavby majú hygienickú výmenu vzduchu riešenú núteným vetraním.
Je to dôležitý prvok aby vzniknuté pary z využívania stavby neostávali uzavreté v objekte.
Sú to centrálne rekuperačné jednotky s potrubným systémom rozvodu vzduchu. Ich súčasťou je aj predohrev, ktorý sa využíva prevažne v zimnom období aby sa predišlo velkemu ochladeniu interieru počas výmeny vzduchu.
Druhý systém výmeny vzduchu tvorí Inventér. Jeho súčasťou sú vetracie jednotky-ventilátory bezložiskové osadené v obvodových stenách. Pred nimi sú keramické vložky zabezpečujúce ohrev čerstvého vzduchu prichádzajuceho do objektu. Synchronizáciou ventilátorov je dosiahnutá regulovaná výmena vzduchu v každej miestnost
V nízkoenergetických stavbách musí mať obvodová stena precíznu vzduchotesnú rovinu.
V nízkoenergetických stavbách sa využíva koncept skladby steny difúzne uzavretej alebo difuzne otvorenej.
Konceptom difuzne uzavretej skladby je zvonku fasádny zatepľovací systém, sadrovláknitá alebo konštrukčná doska, rám, tepelná izolácia, parozábrana sadrovláknitá alebo konštrukčná doska, sadrokarton.Parozábrana tu tvorí vrstvu, ktorá má zamedziť vniknutiu pary do konštrukcie.
Konceptom difuzne otvorenej skladby je zvonku materiál požitý pri opláštení, ktorý dobre prepúšťa vodnú paru. Z vnútornej strany sa namiesto paronepriepustnej plastovej fólie umiestní veľkoplošný materiál, ktorý prepustí do vnútra konštrukcie len toľko pary, koľko sa dostane z konštrukcie vonkajšou stranou. Zo strany exterieru musí byť použitý obklad proti zrážkovej vode s odvetranou vzduchovou medzerou, ktorá odvádza vodnú paru, alebo difúzne priepustný omietkový systém.
Inteligentnú klimamembránu tvorí špeciálna fólia, ktorá svoje vlastnosti mení z hľadiska paropriepustnosti vodnej pary. V zime keď je vysoké riziko kondenzácie pár, sa uzavrie a bráni prieniku pary. V lete, keď je potrebné, aby sa prebytočná voda odparila z konštrukcie sa otvorí. Tento systém je vhodný v drevostavbách, v ktorých je riziko zabudovania dreva s vysokou vlhkosťou. Konštrukcia tak má tendenciu sa neustále vysušovať.
Tepelná izolácia - Je dôležitý prvok pri realizovaní novostavby resp. pri rekonštrukcii bývania. Rozhodnutím o správnej hrúbke izolácie ovplyvňujete výdavky na vykurovanie, znižujete úroveň hluku, t.j. významne ovplyvňujete komfort bývania. Izolácie stavby alebo izolácie budov sú izolácie voči vonkajším poveternostným podmienkam, zabezpečujúce vnútornú interiérovú pohodu. Pri návrhu izolácie Vám ochotne poradíme a navrhneme pre Vás najvhodnejší spôsob tepelnej alebo zvukovej izolácie.
Tepelná izolácia alebo termoizolácia - Je izolácia, ktorá chráni stavebnú konštrukciu pred únikom tepla (šíreniu chladu z exteriéru) a zároveň stabilizujú teplotu. Je dôležitým faktorom pre dosiahnutie tepelnej pohody jeho obyvateľov. Používa sa pod podlahy, obvodové múry, ploché strechy, šikmé strechy a priečky, na obvodovom plášti budovy, kde sa stretáva betón s tehlovým murivom ale aj ako tepelná izolácia fasád budov. Priemerná domácnosť za tým účelom spotrebuje cca 60 % z celkovej spotreby energie. Izolácie znižujú nechcené tepelné straty, tým aktívne znižujú energetickú náročnosť vykurovania ale aj chladenia.
Dodatočným zateplením môžeme získať:
Zlepšenie tepelnoizolačných vlastnosti budov dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou hodnotou.
Izolácie môžu vypĺňať konštrukčné vrstvy (napr. podláh, okien) alebo môžu byť viditeľné voľným okom vo forme napr. akustických obkladov.
V súvislosti s charakterizovaním hluku a zvuku definujeme aj prostredie, v ktorom pôsobia na človeka.
Úlohou zvukovej izolácie budov je zabezpečiť, aby bolo vnútorné prostredie budovy chránené pred zdrojmi hluku z vonkajšieho prostredia, chrániť priestor budov aj od technických zariadení, ktoré zabezpečujú funkčnosť systémov v budovách a vytvárať interiérovú pohodu voči poveternostným podmienkam. Vhodnou voľbou izolačných a akustických materiálov sa veľmi účelne dá zvýšiť akustika budov.
Ako každá stavba aj tento systém vyžaduje zálkad. Pripraviť dobrý základ je veľmi dôležité hlavne preto aby stavba časom nesadala a nepraskala. Základy sa hĺbia do nezamŕzajúcej hĺbky, to je od 80 do 120 cm v závislosti na nadmorskej výške a pôdnych pomeroch lokality. Hĺbku základových pásov stanoví projektant alebo statik.
Niektoré druhy zakladania stavieb a drevostavieb
-základové pásy so základouvou doskou
Základy sú spodná, často podzemná časť stavby, ktorá prenáša zaťaženie budovy do základovej škáry. Základová škára je plocha, kde sa stretáva základ a podzákladie. Skladajú sa z monolitického a prefabrikovaného betónu, alebo betónových debniacich tvárnic. Pri návrhu berieme do úvahy zaťaženie, únosnosť, podzákladie a hladinu podzemnej vody. Hĺbka základovej škáry je v rozpätí od 800 do 1200 mm.
-základ založený na štrku z penového skla
Svoje využitie nachádza všade tam, kde sa vysoký tepelný odpor má dosiahnuť s materiálom, ktorý má vysokú statickú únosnosť, má anorganický pôvod, uzavreté dutiny, je mrazuvzdorný, nehorľavý a má nízku cenu.
Statická zaťažiteľnosť znižuje stavebné náklady pre inak potrebné nosné konštrukcie ako základové pásy. Mrazuvzdornosť dovoľuje plytké výkopy a nízka hmotnosť zabezpečuje podstatné odľahčenie podložia.
Dvojito napenené recyklované odpadové sklo vo forme štrku, pre optimálnu nosnú hydro/tepelnú izoláciu, pod základové platne pre bytovú, cestnú a priemyselnú výstavbu.
Zaručuje dlhodobú, dobrú tepelnú izoláciu, vysoký prenos zaťaženia, lom kapilár a ochranu proti mrazu.
Zaručuje optimálnu, zaťaženie prenášajúcu hydroizoláciu
-základ založený na zemných skrutkách
Bezproblémová demontáž, alebo premiestnenie. Domčeky v rozprávkach stáli na stračích nôžkach, dnes ich postavíme na zemné skrutky takto založený základ je možné premiestniť na iné miesto Urobiť betónové základy už v upravenej záhrade alebo teréne nejde prakticky bez toho, aby sme potom terén znovu museli upravovať a kultivovať. Na zemné skrutky postavíme stavbu naozaj na zelenej lúke a tá zostane zelená bez úprav aj potom.
Stĺpikovým rámovým systémom montáže sa zaoberá aj naša spoločnosť. Bol vyvinutý z amerického systému , two by four“. Tomu zodpovedá v metrickej miere hranol 50/100mm.
V nami zhotovených rámových konštrukciách je použitý prierez hranolov 60/100-160mm. Sĺpikový konštrukčný systém je jednoduchý a nevyžaduje si veľkú mechanizáciu. Objekt sa kompletne realizuje na stavenisku. Tento systém montovaných stavieb využíva drevenú konštrukciu zo sušených dĺžkovo nadpájaných – KVH hranolov s vloženou tepelnou izoláciou a opláštenú sadrovláknitými konštručnými doskami. Stĺpiky sú osovo vzdialené 400-600mm, kotvené sú do spodného hranola rámu a zvrchu sú preložené vrchným hranolom spravidla tej istej dimenzie. Takýto rám dokáže pri danej dimenzii a vzdialenosti stĺpikov vďaka vysokej pevnosti dreva preniesť štandardné zaťaženie dvoch podlaží s bežnými rozmermi miestnosti. Stĺpikový stavebný systém umožňuje jednoducho vytvárať aj zložitejšie členité nepravouhlé pôdorysy.
Na mieste staveniska sa vybuduje vyrovnaná plocha(výrobno-montážna platňa-základová doska) na ktorej sa zhotovujú rámy stien objektu. Zhotovené rámy stien sa vztýčia a osadia na zákl.dosku objektu. Priestorovú stabilitu a tuhosť rámov stien zaisťuje opláštenie z veľkoformátových konštrukčných dosiek, príp. sa vystužujú diagonálami vloženými do konštrukcie rámu. Prednosťou stĺpikového systému je, že umožňuje pružne reagovať na problémy a zmeny pri výstavbe. V drevenom dome môžeme bývať už o niekoľko týždňov. Výstavba je veľmi rýchla.
Tepelnú izoláciu rámu tvorí mäkký materiál, minerálna alebo rastlinna vlna, fúkaná celulozová izolácia(nie fúkaná napeňovaná izolácia). Dôvodom je zvýšenie tepelného odporu steny a zabráneniu kondenzácii vo vnútri konštrukcie. Zo strany interieru je taktiež vhodné realizovať dodatočnú tepelnoizolačnú a inštalačnú vrstvu. Dodatočným zateplením môžeme získať:
- zvýšenie povrchovej teploty stien a tým aj zvýšenie tepelnej pohody
- zníženie spotreby energie na vykurovanie
- odstránenie plesní v chladných kútoch
- zvýšenie tepelnej stability budov voči kolísaniu vonkajšej teploty
Zlepšenie tepelnoizolačných vlastnosti budov dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou hodnotou.
.
Prečo táto voľba?
Rýchlosť výstavby, možnosť zmien počas výstavby, energetická úspornosť, pevnosť, využívanie čisto prírodných materiálov. Drevené stavby sa dnes spájajú s precíznou montážou, technológie umožňujú strojársku presnosť. Ekonomické drevené stavby sú spravidla lacnejšie ako porovnateľné stavby na silikatovej báze.
Drevo ako stavebný prvok má niekoľko výnimočných vlastností:
Drevo ako stavebný prvok má aj svoje nepriaznivé, citlivé miesta napr. Škodcovia, huby, hniloba, pliesne, hmyz, horľavosť. Nepriaznivé vlastnosti drevených stavieb možno eliminovať správnym konštrukčným návrhom s použitím vhodných druhov dreva, drevných materiálov vhodným ošetrením dreva ako stavebného materiálu.
Montované stavby využívajú viacero druhov konštrukčných systémov:
