Činnosť "impregnácia dreva" je definovaná ako činnosť, pri ktorej sa na drevo nanáša konzervačné činidlo za účelom ochrany dreva pred biologickým poškodením.
Impregnant, teda látka slúžiaca na impregnáciu dreva, môže byť definovaný ako aktívna zložka, alebo prípravok obsahujúci aktívnu zložku vo forme, v ktorej je uvádzaný na trh a ktorý je na základe vlastností aktívnej zložky (zložiek) schopný zabrániť ničeniu dreva a/alebo ochrániť drevo a výrobky na báze dreva pred organizmami, ktoré ho znehodnocujú (huby, hmyz).
Impregnované drevo sa používa predovšetkým na vonkajšie použitie tam, kde je drevo vystavené poveternostným vplyvom a napadnutiu škodcami ─ oplotenia a ploty, vybavenie detských ihrísk, garáže, podlahové krytiny, konštrukčné drevo, stolárstvo, telegrafné stĺpy, rozvodné a prenosové stožiare, železničné podvaly a pod.
Táto činnosť nezahŕňa povrchovú úpravu dreva farbami, lakmi alebo laminovanie, ktoré majú predovšetkým dekoračnú (nie ochrannú) funkciu
Impregnácia dreva je proces, ktorý sa využíva na ochranu dreva pred biologickým poškodením. Používané konzervačné látky môžu byť na báze:
- rozpúšťadiel zvyčajne obsahujú približne 5% účinnej látky (insekticídy, fungicídy alebo vodu odpudzujúce látky) a 95% organického rozpúšťadla. Na impregnáciu 1 m3 dreva je potrebných približne 20 kg impregnantu;
- vody;
- oleja (kreozot).
Na impregnáciu a ochranu dreva pred škodcami je možné použiť rôzne procesy:
1. ponáranie alebo impregnácia s impregnačnými činidlami
tlaková impregnácia (vákuovo-tlaková impregnácia, striedanie tlaku, Rupingov proces);
nízkotlaková impregnácia (modifikovaný proces Lowry);
impregnácia bez tlaku;
namáčanie (máčanie, horúci kúpeľ);
povrchová impregnácia (krátke ponáranie, sprejovanie);
2. modifikácia dreva
termická modifikácia dreva (pri atmosférickom tlaku, pri zvýšenom tlaku, vo vákuu, predúprava olejom a teplom, proces s využitím inertu);
chemická modifikácia dreva (acetylácia, furfurylácia, polymerizácia);
imregnácia živicami;
3. špeciálne procesy
hydrofobizácia (s chemikáliami; namáčanie a/alebo impregnácia s hydrofobizačnými činidlami ─ oleje, vosky);
úprava amoniakom (plynom; pri teplote až do 90 °C pri atm. tlaku alebo pod tlakom až kým sa nedosiahne pH potrebné pre chemickú reakciu);
impregnácia dreva superkritickým CO2.
Triedy impregnácie dreva sa na základe EÚ noriem (335-1, 351-1 a 599-1) o použití impregnačných činidiel na masívne drevo a výrobky na báze dreva delia nasledovne:
1. trieda – drevo/výrobok na báze dreva je pod strechou, t.z. nie je vystavený vplyvom počasia a zmáčaniu
2. trieda – drevo/výrobok na báze dreva je pod strechou, nie je vystavený vplyvom počasia, ale je vo vlhkom prostredí kde je vystavený občasnému zmáčaniu
3. trieda – drevo/výrobok na báze dreva nie je pod strechou a nie je v kontakte so zemou, t.z. je sústavne vystavený vplyvom počasia alebo je chránený pred vplyvom počasia, ale je vystavený zmáčaniu
4. trieda – drevo/výrobok na báze dreva je v kontakte so zemou, alebo sladkou vodou a je trvale vystavený zmáčaniu
5. trieda – drevo/výrobok na báze dreva je trvalo vystavený slanej vode
Technológie na impregnáciu dreva možno rozdeliť na procesy bez tlaku (napríklad brúsenie, sprejovanie, namáčanie, difúziu, horúci alebo studený kúpeľ) a procesy s využitím tlaku. Pre obe technológie sa odporúča predúprava, napríklad sušením.
Procesy bez využitia tlaku využívajú napríklad brúsenie, sprejovanie, namáčanie, difúziu, horúci alebo studený kúpeľ. Pri sprejovaní/lakovaní sa impregnačné činidlo nanáša v rozprašovacom tunely, ktorý umožňuje rovnomerné nanášanie impregnačného prostriedku na celý povrch dreva a zároveň vzniká malé množstvo odpadu. Pri tomto procese sa využívajú vodou rozpustné impregnačné činidlá. Impregnácia dreva namáčaním v impregnačnom činidle (vodný roztok alebo vodou riediteľný emulzný koncentrát) sa vykonáva po dobu niekoľkých sekúnd až niekoľkých minút. Táto metóda úpravy sa používa prevažne pri výrobe okien a vykonáva sa v uzavretých priestoroch.
Procesy s využitím tlaku patria k najviac používaným metódam impregnácie dreva. Tlaková impregnácia sa používa hlavne na drevo, ktorému hrozí biologická degradácia, teda predpokladá sa kontakt so zemou, alebo ide o nosné konštrukcie priamo vystavené vplyvom počasia (terasy, schody, balkóny, atď.). Technológia zahŕňa aplikáciu impregnačných činidiel do dreva vplyvom tlaku. Najbežnejšie používaným impregnačným činidlom je v súčasnosti meď (činidlo na vodnej báze) spolu s ďalšou zlúčeninou, napríklad kyselinou boritou.
Vákuová impregnácia je zvyčajne založená na využití organických rozpúšťadiel – 90% organického rozpúšťadla a 10% účinnej zložky (fungicídu). Najčastejšie používanými fungicídmi sú propikonazol a tebukonazol. Vákuová impregnácia sa používa na drevo, ktorému hrozí napadnutie hubami, avšak nemusí byť v kontakte so zemou ani trvale vo vode. Po aplikácii impregnačného činidla sa vyžaduje ďalšia starostlivosť o výrobok počas jeho používania. Metóda sa používa takmer výhradne na impregnáciu okien a dverí.
Technologicky môže impregnácia prebiehať ako celobunková (full-cell) impregnácia alebo ako tzv. empty-cell impregnácia, teda impregnácia s prázdnymi bunkami dreva.
