Vo vedomí laickej verejnosti (ale aj medzi niektorými odborníkmi) domy na báze dreva stále predstavujú provizórnu konštrukciu s nízkou životnosťou, slabou izoláciou proti stratám tepla, proti požiaru a proti hluku. Sú prirovnávané k provizórnym budovám rannej éry drevostavieb, k maringotkám či kontajnerom.

Aj drevostavby ako kažé iné stavby majú svoje citlivé miesta. Tie sa však dajú eliminovať správnym konštrukčným návrhom, použitím vhodných druhov dreva a drevných materiálov, použitím ďalších materiálov s protipožiarnými, zvukovoizolačnými či tepelnoizolačnými vlastnosťami v konštrukčných skladbách. Správnou konštrukčnou ochranou alebo ošetrením drevených konštrukcií šetrnými chemickými ochrannými prostriedkami.  Ak moderný rýchly spôsob výstavby nerešpektuje stáročné skúsenosti tesárkych majstrov a logické empirické pravidlá, odrazí sa to aj na životnosti stavby. Ak je napríklad štiepaný drevený šindeľ zo starostlivo vyberaného, v zime vyťaženého dreva z horských oblastí nahrádzaný rezaným šindľom z kalamitného dreva, jeho životnosť podstatne nepredlží ani kvalitný náterový systém. Ak je drevená konštrukcia udržiavaná v suchu, jej životnosť sa podstatne predĺži aj bez ochranných látok. Príkladom sú 200-400 ročné konštrukcie historických stavieb (drevené kostolíky, mosty a lávky, zrubové stavby, drevené krovy). Otázkou je, či treba na také dlhé obdobie dimenzovať životnosť obytných alebo iných budov, pri ktorých je čas ich morálneho opotrebovania limitovaný (kto by si dnes postavil dom podľa projektu spred 100 rokov?)